2.11 Kam siahajú korene Cirkvi? Ako sa to celé začalo?
Ježiš zhromaždil prvých apoštolov, a tak založil Cirkev. Naši súčasní biskupi a pápež sú nástupcami apoštolov. Od samého začiatku apoštoli poverovali biskupov úlohami. Cirkev tvoria biskupi spolu so všetkými ostatnými veriacimi.
V spoločenstve cirkvi sa učíme spolu žiť a správne sa modliť. Takto sa pripravujeme na spoločný život s Bohom v nebi. Keď hovoríme o evanjeliu, iní ľudia majú možnosť sa k tomuto spoločenstvu pripojiť a prísť tak bližšie k Bohu.
Čo je to Cirkev?
Grécky výraz pre Cirkev „ekklesia“ znamená vyvolenie. Nás všetkých, čo sme boli pokrstení a veríme v Boha, si vyvolil Boh. Spolu tvoríme Cirkev. Kristus je podľa slov sv. Pavla hlavou Cirkvi. My sme jej telo.
Ak prijímame sviatosti a počúvame Božie slovo, potom je Ježiš v nás a my v ňom – a to je Cirkev. Úzke živé spoločenstvo všetkých veriacich s Ježišom opisuje Sväté písmo v nových a nových obrazoch: raz hovorí o Božom ľude, inokedy o Kristovej neveste; raz nazýva Cirkev Matkou, inokedy Božou rodinou alebo ju prirovnáva k svadobným hosťom. Cirkev však nikdy nie je iba inštitúciou, iba nejakým „cirkevným úradom“ ktorý človek môže odsunúť bokom. Môžu nás rozčuľovať jej chyby a nedostatky, ale nikdy sa od nej nemôžeme dištancovať, pretože Boh sa pre ňu rozhodol neodvolateľne a napriek všetkým jej hriechom sa od nej neodvrátil. Cirkev je Božia Prítomnosť medzi nami ľuďmi. Už preto by sme ju mali milovať. [Youcat 121]
Aký pôvod a zavŕšenie má Cirkev?
Cirkev má svoj pôvod a zavŕšenie vo večnom Božom pláne. Bola pripravená v starej zmluve vyvolením Izraela, ktorý bol znamením budúceho zhromaždenia všetkých národov. Bola založená slovami a činmi Ježiša Krista a bola uskutočnená najmä jeho vykupiteľskou smrťou a jeho zmŕtvychvstaním. Potom bola zjavená ako tajomstvo spásy vyliatím Ducha Svätého na Turíce. Bude zavŕšená na konci čias ako nebeské zhromaždenie všetkých vykúpených. [KKKC 149]
Prečo chce Boh Cirkev?
Boh chce Cirkev, pretože nás nechce zachrániť ako jednotlivcov, ale ako spoločenstvo. Praje si, aby sa celé ľudstvo stalo jeho ľudom.
Nikto sa nedostane do neba nejakou asociálnou cestou. Ten, kto myslí iba na seba a na spásu vlastnej duše, žije asociálne. Niečo také nie je mysliteľné ani v nebi ani na zemi. Boh predsa nie je asociálny; nie je to osamelá a do seba uzavretá bytosť. Boh v Trojici je v sebe „sociálny“, je to spoločenstvo, večné delenie sa o lásku. Podľa Božieho modeluje aj človek orientovaný na vzťahy, delenie sa, spoluúčasť a na lásku. Máme zodpovednosť jeden za druhého. [Youcat 122]
Apoštoli dostali evanjelium od Pána Ježiša Krista… s plnosťou istoty Ducha Svätého sa vydali hlásať evanjelium o Božom kráľovstve, ktoré malo čoskoro prísť. A tak, ako hlásali po celej krajine a mestách, ustanovili prvých za biskupov a diakonov preskúšaných Duchom pre tých, ktorí uverili. [sv. Klement Rímsky, List Korinťanom, kap. 42 (PG 11, 292)]
Spása, ktorá navždy zostáva darom Ducha Svätého, vyžaduje spoluprácu človeka v záujme záchrany seba i druhých. To je Božia vôľa a preto založil Cirkev ako súčasť plánu spásy. [Pápež Ján Pavol II., Redemptoris Missio, č. 9]
