DeoQuest and TweetignwithGOD

 

All Questions
prev
Predchádzajúce:2.12 Jedna Cirkev – ale prečo je medzi kresťanmi toľko rozdelenia?
next
Ďalej:2.14 Môžem byť dobrým kresťanom aj bez Cirkvi?

2.13 Ako si môžem byť istý/-á, že Cirkev hovorí pravdu?

Pôvod Cirkvi

Sám Ježiš založil cirkev a jej vedením poveril Petra, zvyšných apoštolov a ich nástupcov. Nazval Cirkev „oporou pravdy“ (1 Tim 3,15)1 Tim 3,15 – …ale ak sa omeškám, aby si vedel, ako si máš počínať v Božom dome, ktorým je Cirkev živého Boha, stĺp a opora pravdy.. Na to, aby apoštoli vedeli bezchybne odovzdávať pravdu viery ďalej, Ježiš im dal Ducha Svätého. 

Aj v dnešnej dobe Duch Svätý pomáha Cirkvi lepšie chápať vieru. Vzhľadom na to, že to nie je len ľudská inštitúcia, môžete veriť, že Cirkev vždy hovorí pravdu o Bohu.

Duch Svätý sa stará o to, aby Cirkev učila pravdu o viere, aj keď sú kňazi alebo biskupi hriešni.
Múdrosť Cirkvi

Prečo je Cirkev apoštolská?

Cirkev je apoštolská pre svoj pôvod, lebo je postavená „na základe apoštolov“ (Ef 2,20); pre svoje učenie, ktoré je učením apoštolov; pre svoju štruktúru, lebo až do Kristovho návratu ju apoštoli učia, posväcujú a spravujú prostredníctvom svojich nástupcov biskupov v spoločenstve s Petrovým nástupcom. [KKKC 174]

V akom zmysle je Cirkev svätá?

Cirkev je svätá, lebo jej pôvodcom je presvätý Boh. Kristus seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil a urobil posväcujúcou. Duch Svätý ju oživuje láskou. V Cirkvi sa nachádza plnosť prostriedkov spásy. Svätosť je povolaním každého jej člena a cieľom každej jej činnosti. Cirkev zahŕňa vo svojom vnútri Pannu Máriu a nespočetných svätých ako vzory a orodovníkov. Svätosť Cirkvi je prameňom posväcovania a jej synov a dcér, ktorí sa tu na Zemi všetci uznávajú za hriešnikov stále potrebujúcich obrátenie a očistenie. [KKKC 165]

Toto hovoria cirkevní otcovia

Učenie Cirkvi je všade konzistentné a pokračuje jasným smerom; má svedectvo prorokov, apoštolov a všetkých učeníkov… a dobre ukotvený systém, ktorý sa stará o našu spásu, teda našu vieru. [sv. Irenej, Proti herézam, kn. 3, kap. 24 (PG 7, 966)]