3.2 Je modliť sa to isté ako hovoriť s Bohom?
Modlitba nie je len rozhovor s Bohom, je budovaním vzťahu s ním. Podobne ako v iných vzťahoch, aj tu hrajú komunikácia a láska dôležitú rolu. Znamená to viac, než len povedať Bohu, čo chceš pre seba alebo pre druhých. Niekde hlboko v každom z nás je túžba po Božej láske a po tom, aby sme ho spoznali lepšie.
Boh úprimne dúfa, že ho chceš milovať tak, ako on miluje teba. V modlitbe teda nejde len o to žiadať Boha o veci, ale (a to predovšetkým) počúvať ho. Práve v tichu a pokoji modlitby mu môžeš pozorne načúvať.
Aké sú rozličné formy prosebnej modlitby?
Prosebnou modlitbou môže byť prosba o odpustenie, alebo aj pokorná a dôveryplná prosba o všetky naše potreby, a to duchovné aj hmotné. Ale prvé, po čom treba túžiť, je príchod Božieho kráľovstva. [KKKC 553]
Prečo máme Boha prosiť?
Boh, ktorý nás pozná do hĺbky duše, vie, čo potrebujeme. A predsa si praje, aby sme ho prosili, aby sme sa na neho obracali vo svojich potrebách aby sme na neho volali a utiekali sa k nemu, aby sme sa mu vyžalovali, vzývali ho a dokonca s ním zápasili.
Boh nepotrebuje naše prosby, aby nám pomáhal. To, že ho máme prosiť, je pre naše dobro. Ten, kto neprosí a nechce prosiť, uzatvára sa do seba. Len človek, ktorý prosí, sa otvára a obracia sa na Pôvodcu všetkého dobra. Ten, kto prosí, vracia sa domov k Bohu. Preto prosebná modlitba uvádza človeka do správneho vzťahu k Bohu, ktorý rešpektuje našu slobodu. [Youcat 486]
Kristus stojí pred bránami vašich sŕdc. Aby na vás mohol zažiariť, musíte mu najprv otvoriť dvere (porov. Ef 5,14). Najprv však potrebujete počuť jeho klopanie. To znamená, že každý deň musíte aspoň na pár minút na chvíľu uniknúť z hluku a ruchu, stíšiť sa a byť pokojní… Modlitba nie je toľko rozprávaní, ako je o počúvaní. Otec nám hovorí: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho“ (Mk 9,7). Skrze modlitbu vás Boh osvieti, osvieži a posilní na cestu životom. [Pápež Ján Pavol II., Mládeži v Ugande, 6. februára 1993]