

2.44 Čo je to Prvý vatikánsky koncil?
Prvý Vatikánsky koncil sa konal medzi rokmi 1869 a 1870. Išlo o stretnutie pápeža a biskupov. Krátko predtým skončilo obdobie potláčania Cirkvi, ktoré sa tiahlo naprieč obdobím francúzskej revolúcie a nejaký čas po nej. Antiklerikálne nálady boli na vzostupe aj v niekoľkých ďalších krajinách.
Koncil sa snažil dosiahnuť správnu rovnováhu medzi intelektom (rozumom) a vierou s odôvodnením, že ak máme chápať Ježišovo posolstvo, sú potrebné obe veci. Bola vyhlásená neomylnosť niektorých vyjadrení pápeža. Ježiš dal Petrovi autoritu viesť prvotnú Cirkev a právo mať posledné slovo v konfliktoch. Pápež má túto autoritu tiež, pretože je nástupcom svätého Petra a je vedený Duchom Svätým.
Vieme, že Prvý vatikánsky koncil prerušila francúzsko-pruská vojna, preto bol akoby jednostranný, neúplný, pretože náuka o primáte – vďaka Bohu definovaná práve v tom historickom momente Cirkvi a veľmi potrebná v nasledujúcom období – bola len jedným z prvkov širšej ekleziológie, ktorú pripravili a formovali už predtým. Zostal nám teda len útržok. Niekto by možno povedal: kým je to len útržok, máme tendenciu prikloniť sa k jednostrannej vízii, v ktorej je podstatou Cirkvi len primát. Celý čas teda bolo cieľom dokončiť ekleziológiu Prvého vatikánskeho koncilu [Pápež Benedikt XVI., stretnutie s rímskym klérom, 14. februára 2013]