1.35 Ak je Boh všemohúci, prečo sa stávajú katastrofy? Prečo existuje zlo?
Je rozdiel medzi zlom, ktoré spôsobujú ľudia a inými zlými vecami, ako sú živelné pohromy. Človek dostal od Boha slobodnú vôľu a môže sa rozhodovať správne i nesprávne. Ak by Boh zasiahol, neboli by sme viac slobodní!
Zostáva tajomstvom, prečo svet postihujú živelné pohromy a prečo Boh nezasahuje, aby zastavil otrasné skutky niektorých ľudí. Nikdy však nejde o trest od Boha, ktorý je plný lásky. Boh má súcit s trpiacimi a pobáda ľudí k tomu, aby si pomáhali. Ak sa rozhodneme s ním spolupracovať, zlo nikdy nebude mať posledné slovo.
Ak Boh všetko vie a všetko môže, prečo nezabráni zlu?
„Boh dopúšťa zlo iba preto, aby z neho vzišlo ešte väčšie dobro.“ (sv. Tomáš Akvinský)
Zlo vo svete je temné a bolestné tajomstvo. Veď aj ukrižovaný Pán volal k svojmu Otcovi: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mt 27,46). Mnoho vecí je nepochopiteľných. Jedno však vieme celkom isto: Boh je stopercentne dobrý. Nikdy nemôže byť pôvodcom niečoho zlého. Boh stvoril dobrý svet, ten však ešte nedospel k svojmu naplneniu. Cez prudké pády a bolestné procesy smeruje k svojmu definitívnemu naplneniu. Tak môžeme lepšie porovnať to, čo Cirkev nazýva fyzickým zlom, akým je napríklad vrodené postihnutie alebo prírodná katastrofa, s tým, čomu hovorí morálne zlo, ktoré sa objavuje vo svete následkom zneužitia slobody. „Peklo na zemi“ – deti-vojaci, samovražedné útoky, koncentračné tábory – to všetko je väčšinou dielom ľudí. Rozhodujúca otázka preto neznie: „Ako môžeme veriť v dobrotivého Boha, keď je toľko zla?“ – ale skôr: „Ako by mohol človek so srdcom a rozumom znášať život na tomto svete, keby nebolo Boha?“ Smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista nám ukazujú, že zlo nemalo prvé slovo a nebude mať ani posledné. Z najhoršieho zla dal Boh vyrásť absolútnemu dobru. Veríme, že Boh pri poslednom súde urobí koniec so všetkým bezprávím. V živote budúceho veku zlo už nebude mať nijaké miesto a skončí sa všetko utrpenie. [Youcat 51]
Zaiste [Boha] možno právom nazývať všemohúcim, hoci nemôže zahynúť, ani upadnúť do omylu. Všemohúcim sa totiž nazýva preto, lebo robí, čo chce, nie preto, lebo trpí to, čo nechce. [sv. Augustín, Boží štát, kniha 5, kap. 10 (PL 41, 152)]
