1.24 Prečo putovali Izraeliti púšťou 40 rokov?
Predkovia národa, ktorý sa neskôr nazval izraelským, sa presunuli do Egypta v čase hladomoru. Egyptský faraón si ich neskôr podmanil ako otrokov. Boh si vybral Mojžiša, aby oslobodil jeho ľud a priviedol ho k životu v krajine, ktorú stáročia predtým prisľúbil jeho predkom.
Faraón nechcel nechať izraelitov odísť, preto naňho Boh zoslal pohromy. Až potom dovolili izraelskému národu odísť. Ten sa vydal na cestu púšťou. Izraeliti však neposlúchali Boha a často porušovali jeho prikázania, potrestal ich tým, že ich pred príchodom do zasľúbenej krajiny nechal 40 rokov blúdiť.
Ako sa Boh zjavuje v Starom zákone?
Boh sa v Starom zákone dáva poznať ako ten, ktorý z lásky stvoril svet aj človeka, a ako ten, ktorý zachováva vernosť dokonca aj potom, keď sa človek hriechom od neho odvrátil.
Boh sa dáva poznať v dejinách. S Noemom uzatvára zmluvu na záchranu všetkých živých bytostí. Abraháma povoláva, aby ho ustanovil za „otca mnohých národov“(Gn 17, 5) a požehnal v ňom „všetky pokolenia zeme“(Gn 12, 3). Národ Izrael, ktorý povstal z Abraháma, sa stáva osobitným Božím vlastníctvom. Boh sa predstavuje Mojžišovi svojím vlastným menom. Jeho tajomné meno יהוה(JHVH) sa najčastejšie prepisuje ako Jahve a znamená „Ja som, ktorý som“(Ex 3,14). Vyslobodzuje Izrael z egyptského otroctva, na Sinaji s ním Mojžišovým prostredníctvom uzatvára zmluvu a dáva mu Zákon. Boh neustále posiela svojmu národu prorokov, aby ho vyzývali k obráteniu a k obnoveniu zmluvy. Proroci ohlasujú, že Boh chce uzatvoriť novú a večnú zmluvu, ktorá bude mať za následok radikálnu obnovu a definitívnu spásu. Táto zmluva sa týka všetkých ľudí. [Youcat 8]
Putovanie židovského národa z Egypta do zasľúbenej krajiny trvalo 40 rokov, čo je dostatok času na to, aby sa preukázala Božia vernosť. „A rozpamätúvaj sa na celú cestu, po ktorej ťa Pán, tvoj Boh, vodil štyridsať rokov na púšti… odev sa na tebe nezodral a noha ti neopuchla – a je to štyridsať rokov,“ hovorí Mojžiš v knihe Deuteronómium na konci štyridsaťročnej cesty (8,2; 8,4). [Pápež Benedikt XVI., generálna audiencia, 22: februára 2012]
