3.44 Prečo je omša nudná?
Eucharistia je najdôležitejšou zo siedmich sviatostí, pretože v nej sa Ježiš ponúka ako pokrm a nápoj. Takto nás doslova posilňuje v živote i vo viere. Ježiš je skutočne prítomný v Eucharistii, teda vo svätej omši, ale spoznať sa necháva len tým, ktorý v neho chcú veriť.
Preto sa Eucharistia nazýva aj ‚tajomstvo viery‘ (1 Tim 3,9)1 Tim 3,9 – Tajomstvo viery nech uchovávajú v čistom svedomí.. Hoci možno nerozumieš všetkému, keď vieš, že veľmi konkrétnym spôsobom sa stretávaš s Ježišom v Eucharistii, ako môže byť pri uvedomelej účasti omša nudná? Aplikácia #TwGOD ti pomôže sledovať priebeh svätej omše v mnohých jazykoch.
Čo je Eucharistia?
Eucharistia je obeta tela a krvi Pána Ježiša. Kristus ju ustanovil, aby ňou v priebehu vekov až do svojho návratu trvale zachoval obetu kríža a aby tak zveril svojej Cirkvi pamiatku svojej smrti a svojho zmŕtvychvstania. Eucharistia je znak jednoty, puto lásky, veľkonočná hostina, pri ktorej sa prijíma Kristus, duša sa napĺňa milosťou a dáva sa nám závdavok večného života. [KKKC 271]
Ako Ježiš ustanovil Eucharistiu?
„Veď ja som od Pána prijal, čo som vám aj odovzdal, že Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, vzdával vďaky, lámal ho a povedal: ‚Toto je moje telo, ktoré je pre vás; toto robte na moju pamiatku‘ Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: ‚Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi. Toto robte, kedykoľvek ho budete piť, na moju pamiatku‘“ (1 Kor 11,23-25)
Táto najstaršia správa o udalostiach vo večeradle pochádza od apoštola Pavla, ktorý síce nebol ich očitým svedkom, ale zapísal, čo mladé spoločenstvo kresťanov uchovávalo ako posvätné tajomstvo a čo slávilo pri bohoslužbe. [Youcat 210]
Aké miesto má Eucharistia v Božom pláne spásy?
V starej zmluve je predobrazom Eucharistie najmä každoročná veľkonočná hostina, ktorú Izraeliti slávili s nekvasenými chlebmi na pamiatku náhleho a vyslobodzujúceho odchodu z Egypta. Ježiš predpovedá Eucharistiu vo svojom vyučovaní a ustanovuje ju, keď so svojimi apoštolmi slávi Poslednú večeru počas veľkonočnej hostiny. Cirkev, verná Pánovmu príkazu: „Toto robte na moju pamiatku“ (1 Kor 11,24), vždy slávila Eucharistiu, najmä v nedeľu, v deň Ježišovho zmŕtvychvstania. [KKKC 276]
Kto je celebrantom Eucharistie?
Celebrantom Eucharistie je platne vysvätený biskup alebo kňaz, ktorý koná v osobe Krista Hlavy a v mene Cirkvi. [KKKC 278]
Ktoré sú podstatné a nevyhnutne potrebné prvky na uskutočnenie Eucharistie?
Týmito prvkami sú: pšeničný chlieb a víno z viniča. [KKKC 279]
Čo značí prepodstatnenie?
Prepodstatnenie (transsubstanciácia) značí premenu celej podstaty chleba na podstatu Kristovho tela a celej podstaty vína na podstatu jeho krvi. Táto premena sa uskutočňuje v eucharistickej modlitbe účinnosťou Kristovho slova a pôsobenia Ducha Svätého. Ale zmyslami vnímateľné charakteristické vlastnosti chleba a vína čiže „eucharistické spôsoby“ zostávajú nezmenené. [KKKC 283]
Nakoľko je Eucharistia dôležitá pre Cirkev?
Slávenie Eucharistie je jadrom kresťanského spoločenstva. Práve v nej sa Cirkev stáva Cirkvou.
Cirkvou nie sme preto, že prispievame do kostolnej zbierky, že si navzájom dobre rozumieme alebo že nás osud zavial do určitého spoločenstva, ale preto, že V Eucharistii prijímame Kristovo telo a stávame s a jeho tajomným telom. [Youcat 211]
Ktoré prvky patria neodmysliteľne k svätej omši?
Každá svätá omša (Eucharistia) pozostáva z dvoch hlavných častí – z bohoslužby slova a zo slávenia Eucharistie v užšom zmysle slova.
V bohoslužbe slova počúvame čítania zo Starého a Nového zákona a z evanjelia. Okrem toho je tu priestor na homíliu a na spoločné prosby. V nadväzujúcej eucharistickej bohoslužbe sa prinášajú dary chleba a vína, ktoré sa následne premieňajú a podávajú sa veriacim vo svätom prijímaní. [Youcat 213]
Ako často sa má kresťan katolík zúčastňovať na svätej omši?
Každú nedeľu a v prikázané sviatky je kresťan katolík povinný zúčastniť sa na svätej omši. Kto však skutočne vyhľadáva Ježišovo priateľstvo, nasleduje Ježišovo osobné pozvanie na hostinu, kedykoľvek má možnosť. „Povinnosť“ svätiť nedeľu je pre skutočného kresťana pojmom rovnako nevhodným, ako by bola pre zamilovaného „povinnosť bozkávať sa". Nikto nemôže žiť v skutočne živom vzťahu s Ježišom, ak nezájde tam, kde na nás čaká Pán. Preto je svätá omša pre kresťana oddávna „srdcom nedele“ a najdôležitejším bodom týždenného programu. [Youcat 219]
Keď vidíš ukrižovaného Pána, ktorý leží na oltári, a kňaza, ako stojí a modlí sa nad obetou [Ježišom] a všetkých veriacich…zíde ti vôbec na um, že si stále na zemi, medzi ľuďmi? [sv. Ján Chryzostom, O kňazstve, kn. 3, kap. 4 (PG 48, 642)]
