2.25 Ako vznikol rehoľný život?
Medzi prvými kresťanmi už boli ľudia, ktorí sa rozhodli pre život modlitby, skromnosti, zdržanlivosti (celibátu) a pomoci blížnym. Keď prenasledovanie a mučeníctvo ustali, ľudia začali vyhľadávať iné spôsoby, ako odovzdať svoj život Bohu.
Niektorí mnísi sa rozhodli žiť v púšti ako pustovníci (napr. v dnešnom Egypte a Sýrii). Okolo roku 325 začali niektorí pustovníci žiť v spoločenstve, kde sa podriadili svojmu predstavenému. Tu začína kláštorný život. V ďalších rokoch boli založené mužské i ženské rehole. Okrem modlitby sa rehoľníci venovali aj štúdiu, medicíne, poľnohospodárstvu, prepisovaniu a písaniu kníh.
[Spismi svätého Bazila] sa inšpirovali aj viacerí autori kláštorných regulí vrátane svätého Benedikta, ktorý Bazila považoval za svojho učiteľa… Preto sú mnohí ľudia presvedčení, že podstatná súčasť života Cirkvi, mníšsky život, vďačí za svoj vznik najmä svätému Bazilovi. Prinajmenšom teda prispel definovaním špecifickejšej podoby kláštorného života. [Pápež Ján Pavol II., Patres Ecclesiae, č. 2]
