DeoQuest and TweetignwithGOD

 

All Questions
prev
Predchádzajúce:2.11 Kam siahajú korene Cirkvi? Ako sa to celé začalo?
next
Ďalej:2.13 Ako si môžem byť istý/-á, že Cirkev hovorí pravdu?

2.12 Jedna Cirkev – ale prečo je medzi kresťanmi toľko rozdelenia?

Pôvod Cirkvi

Od samého začiatku chcel Ježiš, aby všetci veriaci boli jedno (Jn 17,20-23)Jn 17,20-23 – No neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal. A slovu, ktoré si dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno – ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa.. Preto je naozaj bolestné vidieť toľké rozdelenie medzi kresťanmi. Hlavnými príčinami tohto rozdelenia na rozličné cirkvi a spoločenstvá sú tvrdohlavosť, predsudky a hriešnosť samotných ľudí.

Je povinnosťou každého kresťana modliť sa za znovuzjednotenie Cirkvi. Hoci môžeme spolupracovať s Duchom Svätým a spoločne sa o túto jednotu snažiť (ekumenizmus), iba Boh prináša pravú jednotu.

Ježiš túži mať len jednu Cirkev, ale naša hriešnosť spôsobila rozdelenie. Musíme sa modliť a pracovať na našej jednote, dať nám ju však môže iba Boh.
Múdrosť Cirkvi

Ako sa usilovať o jednotu kresťanov?

Túžba po obnovení jednoty všetkých kresťanov je Kristov dar a výzva Ducha Svätého. Táto výzva sa týka celej Cirkvi a uskutočňuje sa obrátením srdca, modlitbou,  vzájomným bratským poznaním a teologickým dialógom. [KKKC 164]

Sú aj nekatolícki kresťania našimi bratmi a sestrami?

Všetci pokrstení patria do Cirkvi Ježiša Krista. Preto sa aj pokrstení, ktorí neprežívajú plné spoločenstvo s Katolíckou cirkvou, plným právom nazývajú kresťanmi a sú našimi bratmi a sestrami.

K odštiepeniu od jedinej Kristovej Cirkvi dochádzalo pre odklon od Ježišovho učenia, pre ľudské chyby a pre nedostatok ochoty zmieriť sa – na obidvoch stranách. Dnešní kresťania nenesú nijakú vinu na historických cirkevných rozkoloch. Duch Svätý pôsobí na spásu ľudí aj v cirkvách a cirkevných spoločenstvách oddelených od Katolíckej cirkvi. Všetky dary, ktoré v nich nájdeme, ako je napríklad Sväté Písmo, sviatosti, viera, nádej, láska a ďalšie charizmy, majú svoj pôvod v Kristovi. Tam, kde žije Kristov Duch, prejavuje sa aj vnútorná dynamika smerom k „opätovnému zjednoteniu“, pretože to, čo patrí k sebe, má tendenciu zbližovať sa a zrastať. [Youcat 130]

Kde pretrváva jediná Kristova Cirkev?

Jediná Kristova cirkev ako spoločnosť  ustanovená a usporiadaná na tomto svete pretrváva (subsistit in) v Katolíckej cirkvi, ktorú spravuje Petrov nástupca a biskupi v spoločenstve s ním. Jedine prostredníctvom Katolíckej cirkvi možno dosiahnuť celú plnosť prostriedkov spásy, lebo Pán zveril všetko bohatstvo novej zmluvy jedine apoštolského kolégiu, na ktorého čele stojí Peter. [KKKC 162]

Prečo môže existovať len jedna Cirkev?

Tak ako je len jeden Kristus, môže existovať len jediné Kristovo telo, jediná Kristova nevesta, a teda len jediná Cirkev Ježiša Krista. On je hlava, Cirkev je telo. Spolu tvoria „celého Krista“ (sv. Augustín). Tak ako sa telo skladá z mnohých údov, a predsa tvorí jeden celok, aj jedinú Cirkev tvorí mnoho miestnych cirkví (diecéz). Všetky spoločne vytvárajú celého Krista.

Ježiš založil Cirkev na základe apoštolov. Tento základ je dodnes nosný. Viera apoštolov sa v Cirkvi odovzdáva z generácie na generáciu pod vedením Petrovho úradu, ktorý „vykonáva svoju vedúcu úlohu v láske“(sv. Ignác Antiochijský). Rovnako aj sviatosti, ktoré Ježiš zveril apoštolom, pôsobia neustále vo svojej pôvodnej sile. [Youcat 129]

V akom zmysle je Cirkev svätá?

Cirkev je svätá, lebo jej pôvodcom je presvätý Boh. Kristus seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil a urobil posväcujúcou. Duch Svätý ju oživuje láskou. V Cirkvi sa nachádza plnosť prostriedkov spásy. Svätosť je povolaním každého jej člena a cieľom každej jej činnosti. Cirkev zahŕňa vo svojom vnútri Pannu Máriu a nespočetných svätých ako vzory a orodovníkov. Svätosť Cirkvi je prameňom posväcovania a jej synov a dcér, ktorí sa tu na Zemi všetci uznávajú za hriešnikov stále potrebujúcich obrátenie a očistenie. [KKKC 165]

Je partikulárna cirkev katolícka?

Katolícka je každá partikulárna cirkev (to jest diecéza alebo eparchia),  otvorená spojitosti kresťanov, ktorí sú v spoločenstve viery a sviatostí so svojím biskupom vysväteným v apoštolskom nástupníctve a s rímskou cirkvou „ktorá predsedá láske“ (svätý Ignác Antiochijský).  [KKKC 167]

Prečo sa Cirkev nazýva katolícka?

„Katolícky“ (gréc. katholon) znamená vzťahujúci sa na celok. Cirkev je katolícka, pretože ju Kristus povolal k tomu, aby vyznávala celú vieru, aby strážila a udeľovala všetky sviatosti a aby všetkým ohlasovala radostnú zvesť; a poslal ju ku všetkým národom. [Youcat 133]

Kto patrí do Katolíckej cirkvi?

Do plného spoločenstva Katolíckej cirkvi patrí ten, kto sa v jednote s pápežom a biskupmi spája s Ježišom Kristom vyznaním katolíckej viery a prijímaním sviatostí.

Boh chcel jednu Cirkev pre všetkých. Žiaľ, my kresťania sme nezachovali vernosť tomuto Ježišovmu želaniu. Napriek tomu sme aj teraz navzájom spojení vierou a jedným krstom. [Youcat 134]

Prečo sa Cirkev nazýva apoštolská?

Cirkev sa nazýva apoštolská, pretože je založená na apoštoloch, zachováva ich tradíciu a je vedená ich nástupcami.

Ježiš povolal apoštolov ako svojich najbližších spolupracovníkov. Boli jeho očitými svedkami. Po svojom zmŕtvychvstaní sa im mnohokrát zjavil. Daroval im Ducha Svätého a rozposlal ich do celého sveta ako svojich splnomocnených vyslancov. V rodiacej sa Cirkvi boli zárukou jednoty. Svoje poslanie a splnomocnenie odovzdali ďalej vkladaním rúk svojim nástupcom, biskupom. Tak je to dodnes. Tento postup sa nazýva apoštolská postupnosť. [Youcat 137]

Toto hovoria cirkevní otcovia

Keďže Cirkev, založená Pánom a posilňovaná apoštolmi, je jednou cirkvou všetkých ľudí… nemožno poprieť že oddelenie od viery vzniklo ako dôsledok nesprávneho chápania,  keď sa  prečítané prispôsobovalo názoru jednotlivca namiesto toho, aby sa názor podriadil prečítanému. [sv. Hilárius, O Trojici, kn. 7, kap. 4 (PL 10, 202)]