4.45 Týka sa katolícka sociálna náuka aj starostlivosti o chudobných?
Každú ľudskú bytosť stvoril Boh a zaslúži si našu starostlivosť a lásku. Základom podstatnej časti sociálnych diel Cirkvi v priebehu vekov bola Ježišova osobitná pozornosť venovaná chudobným, zraniteľným, chorým a osamelým ľuďom a všetkým, ktorí potrebovali pomoc.
Ježiš nás volá k tomu, aby sme sa starali o svojich blížnych. Tento princíp je základom katolíckej sociálnej náuky, ktorej korene siahajú až k samotnému Ježišovi. V každej dobe sa princípy činorodej lásky uplatňovali inak. Zas a znova je potrebné venovať pozornosť ľudskej dôstojnosti a spravodlivému rozdeleniu bohatstva a práce.
Aký je obsah sociálneho učenia Cirkvi?
Sociálne učenie Cirkvi je organický vývoj pravdy evanjelia o dôstojnosti ľudskej osoby a o jej sociálnom rozmere. Obsahuje princípy uvažovania, formuluje kritériá úsudku a dáva normy a smernice na činnosť. [KKKC 509]
Prečo má Katolícka cirkev vlastné sociálne učenie?
Pretože všetci ľudia majú ako Božie deti jedinečnú dôstojnosť. Cirkev sa svojím sociálnym učením zasadzuje o to, aby sa táto ľudská dôstojnosť v sociálnej oblasti vzťahovala skutočne na všetkých ľudí. Nechce v tom suplovať politiku alebo ekonomiku, ale tam, kde v politike alebo ekonomike dochádza k porušovaniu ľudskej dôstojnosti, je Cirkev povinná vyjadriť sa k tomu.
„Radosti a nádeje, žalosti a úzkosti ľudí dnešných čias, najmä chudobných a všetkých, ktorí trpia, sú zároveň radosťami a nádejami, žalosťami a úzkosťami Kristových učeníkov“ (GS, 1). Cirkev vo svojom sociálnom učení konkretizuje tento výrok a pýta sa: Čo môžeme urobiť, aby sa so všetkými ľuďmi zaobchádzalo spravodlivo? Ako by malo vyzerať spravodlivé usporiadanie ľudského spolužitia, politických, ekonomických a spoločenských inštitúcií? Cirkev sa vo svojom boji o spravodlivosť riadi láskou, ktorá má vzor v Kristovej láske k ľuďom. [Youcat 438]
Láska je zlatou niťou celej sociálnej náuky Cirkvi. Každá zodpovednosť a angažovanosť, vytýčená v tejto náuke, čerpá z lásky, ktorá je podľa Ježišovho učenia syntézou celého Zákona (porov. Mt 22, 36 – 40). Láska je opravdivou podstatou osobného vzťahu s Bohom a s blížnym. Je princípom nielen bezprostredných vzťahov medzi priateľmi, príbuznými a v malých skupinách, ale aj princípom sociálnych, ekonomických a politických vzťahov v ich najširších dimenziách. Pre Cirkev – formovanú náukou evanjelia – je láska všetkým. [Pápež Benedikt, Caritas in veritate, č. 2]
