
2.49 Čo sa stalo po Druhom vatikánskom koncile?
Väčšina ľudí bola nadšená z uvedenia nových myšlienok Druhého vatikánskeho koncilu do praxe. V niektorých krajinách, vrátane Holandska, sa zmene venovala priveľká pozornosť a inovácie sa stali samoúčelnými namiesto toho, aby boli prostriedkom posilňovania viery v Ježiša.
Stojí za to spomenúť, že práve v tomto čase sa relatívne veľká skupina kňazov a rehoľníkov rozhodla porušiť svoje sľuby a opustiť kňazské či rehoľné povolanie. Výsledkom koncilu však boli aj mnohé nové spoločenstvá a laické hnutia. Mnohé z týchto spoločenstiev a hnutí sa vedome zameriavajú na šírenie Ježišovho evanjelia.
Možno povedať, že pri svojom zrode prinieslo svetu princíp náboženskej slobody. Toto právo na slobod
Možno povedať, že pri svojom zrode prinieslo svetu princíp náboženskej slobody. Toto právo na slobodu sa však v kontexte moderného myslenia neinterpretovalo ľahko, keďže sa mohlo zdať, že moderná náboženská sloboda predpokladá neprístupnosť pravdy človeku a tým sa zrejme náboženstvo mohlo posunúť do sféry subjektívnych záležitostí. Bolo zaiste dielom Prozreteľnosti, že 13 rokov po uzavretí koncilu prišiel pápež Ján Pavol II. z krajiny, v ktorej marxizmus, teda konkrétna forma modernej filozofie štátu, odopieral slobodu vierovyznania. [Pápež Benedikt XVI., Úvahy nad 2. vatikánskym koncilom, 2. augusta 2012]