2.33 Čo sa stalo na začiatku renesancie?
V trinástom a štrnástom storočí vznikol veľký zmätok okolo identity skutočného pápeža, keďže sa vtedy za pápeža vyhlasovali hneď niekoľkí ľudia. Až v roku 1417 napokon všetky strany uznali Martina V. za jediného pravého pápeža.
Pápeži začali zhromažďovať ešte väčšie bohatstvo a žiť svetským životom. Pre tieto problémy sa Cirkev opäť nutne potrebovala opäť zamerať na skutočné nasledovanie Ježiša, čo sa v menšej miere aj udialo. Počas renesancie sa však namiesto Boha do centra pozornosti dostal často človek. Nanešťastie sa tento posun odrazil aj na vedení Cirkvi.
[Učenec] Duns Scotus sa po vypuknutí vážneho sporu medzi kráľom Filipom IV. a pápežom Bonifácom VIII. radšej dištancoval od Paríža, než by mal podpísať dokument namierený proti najvyššiemu pontifikovi, ako to kráľ vyžadoval od všetkých zasvätených; dobrovoľne si radšej zvolil vyhnanstvo… Táto udalosť nás pozýva k tomu, aby sme si spomenuli na to, ako často sa veriaci v dejinách Cirkvi stretávali s nevraživosťou alebo znášali prenasledovanie pre vernosť a odovzdanosť Kristovi, Cirkvi a pápežovi. Všetci sa s obdivom pozeráme na tých kresťanov, ktorí nás učia vážiť si vieru v Krista a spoločenstvo s Petrovým nástupcom, teda s univerzálnou Cirkvou, ako cenný poklad Priateľské vzťahy medzi francúzskym kráľom a nástupcom Bonifáca VIII. sa však rýchlo obnovili a v roku 1305 sa Duns Scotus mohol vrátiť do Paríža, aby tam prednášal teológiu. [Pápež Benedikt XVI., generálna audiencia, streda, 7. júla 2010]
