2.29 K akému duchovnému obrodeniu došlo v stredoveku?
V stredoveku začali mnohí ľudia – laici i zasvätení – premýšľať nad tým, akú úlohu má osoba Ježiša v ich každodennom živote. V dvanástom a trinástom storočí vzniklo množstvo nových kláštorov a reholí vrátane cisterciánov, františkánov a dominikánov.
V trinástom storočí zažilo štúdium viery oživenie vďaka argumentačne podkutým teologickým debatám (scholasticizmus). V tomto intelektuálnom prostredí vznikali viaceré univerzity. Zakladali sa i laické hnutia pre ľudí, ktorí chceli viesť život modlitby, no pritom zostať „vo svete“.
V každej generácii sa rodia svätci, ktorí do Cirkvi prinášajú tvorivého ducha obnovy, ktorý jednostaj sprevádza Cirkev – aj uprostred žiaľu a ťažkostí, s ktorými sa na svojej ceste stretne. Áno, storočie čo storočie sme svedkami zrodu reformných a obnovujúcich síl, pretože novosť Boha je nevyčerpateľná a poskytuje stále novú silu na to, aby sme mohli Cirkev opäť prekovať. Tento zrod nastal aj v 13. storočí pri vzniku a mimoriadnom rozmachu žobravých rádov, teda dôležitého modelu obnovy v novej historickej epoche. [Pápež Benedikt XVI., generálna audiencia, 13. januára 2010]
