DeoQuest and TweetignwithGOD

 

All Questions
prev
Predchádzajúce:4.42 Mali by byť kresťania proti trestu smrti?
next
Ďalej:4.44 Môžu sa kresťania prihlásiť do armády alebo viesť vojny?

4.43 Môžem pri sebaobrane použiť násilie?

Spoločnosť a spoločenstvo

Je povinnosťou kresťana chrániť si život, ktorý sme dostali od Boha. Použitie sily alebo násilia je možné v prípade nutnosti, ak treba chrániť seba alebo druhých. Sila má vždy byť primeraná útoku.

Povinnosť chrániť druhých nás viaže za každých okolností. Ak sa budeme držať príkladu Ježiša, môžeme sa dokonca rozhodnúť obetovať vlastný život za niekoho iného. Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé“ (Mt 5,39)Mt 5,38-39 – Počuli ste, že bolo povedané: „Oko za oko a zub za zub!“ No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé.. On sám na násilie odpovedal láskou a obetou.

Máš právo brániť seba aj druhých a v nutnom prípade použiť aj násilie. Sám/-a si môžeš vybrať aj nenásilie a obetu.
Múdrosť Cirkvi

Prečo treba rešpektovať ľudský život?

Ľudský život treba rešpektovať, lebo je posvätný. Už od svojho začiatku vyžaduje stvoriteľské pôsobenie Boha a navždy ostáva v osobitnom vzťahu k Stvoriteľovi, svojmu jedinému cieľu. Nikomu nie je dovolené priamo usmrtiť nevinnú ľudskú bytosť, lebo to závažne protirečí dôstojnosti ľudskej bytosti a svätosti Stvoriteľa: „Nezabiješ nevinného ani spravodlivého“ (Ex 23,7) [KKKC 466]

Čo zakazuje piate prikázanie?

Piate prikázanie zakazuje ako záväzne protirečiace morálnemu zákonu:

  • priamu a úmyselnú vraždu a spoluprácu pri nej;
  • priamy potrat, chcený ako cieľ alebo prostriedok, ako aj pomáhanie pri ňom, a to pod trestom exkomunikácie, lebo ľudskú bytosť treba už od jej počatia absolútne rešpektovať a chrániť v jej neporušiteľnosti;
  • priamu eutanáziu, ktorá spočíva v usmrtení – či už činom, alebo zanedbaním povinného konania – osôb telesne alebo mentálne postihnutých, chorých alebo umierajúcich;
  • samovraždu a úmyselnú spoluprácu pri nej, lebo je ťažkou urážkou pravej lásky k Bohu, k sebe samému a k blížnemu. Príslušná zodpovednosť sa môže zväčšiť pre pohoršenie alebo ju môžu zmenšiť osobitné psychické poruchy či veľký strach. [KKKC 470]

Prečo oprávnená obrana osôb a spoločnosti nie je v protiklade s prikázaním „nezabiješ“?

Oprávnená obrana oslov a spoločnosti nie je v protiklade s prikázaním „nezabiješ“, lebo oprávnenou obranou sa uskutočňuje voľba brániť sa a uplatňuje sa právo na vlastný život alebo na život iných, a nie voľba zabiť. Oprávnená obrana môže byť aj vážnou povinnosťou toho, kto je zodpovedný za život iných. Nesmie sa však pritom použiť väčšie násilie, ako je potrebná. [KKKC 467]

Prečo nesmieme vziať život sebe ani druhým?

Iba Boh je Pánom nad životom a smrťou. S výnimkou prípadu oprávnenej sebaobrany alebo obrany druhých ľudí človek nikdy nesmie usmrtiť druhého človeka.

Útok na život je svätokrádežou voči Bohu. Ľudský život je posvätný, to znamená, že patrí Bohu. Náš vlastný život je nám totiž len zverený. Boh nám daroval život a len on má právo žiadať ho naspäť. V Knihe Exodus je prikázanie: „Nezabiješ!" (Ex 20, 13). [Youcat 378]

Čo všetko zahŕňa prikázanie „Nezabiješ“?

Zakázaná je vražda a spolupráca pri vražde. Zakázané je vraždenie vo vojne. Zakázaný je potrat nenarodeného dieťaťa od okamihu počatia. Zakázaná je samovražda a sebazmrzačenie alebo sebaničenie. Zakázaná je aj eutanázia, teda usmrtenie postihnutých, chorých a zomierajúcich ľudí.

Zákaz zabíjať sa dnes často obchádza zdanlivo humánnymi argumentmi. Avšak ani eutanázia, ani potrat nie sú humánnymi riešeniami životných problémov a utrpenia. A preto má Cirkev v takýchto otázkach veľmi jasný postoj. Kto sa aktívne zúčastní na potrate alebo k tomu núti iného človeka či mu pri tom radí, sa týmto činom sám vylučuje zo spoločenstva Cirkvi. Aj všetky ostatné činy proti posvätnosti života sú závažným previnením. Ak však spácha samovraždu psychicky chorý človek, jeho zodpovednosť za tento čin býva neraz znížená a často sa mu nedá vôbec pričítať. [Youcat 379]

Prečo oprávnená obrana osôb alebo spoločnosti nie je v rozpore s touto normou?

Oprávnená obrana je uplatnením práva na svoj život alebo život druhých. Toho, kto by zaútočil na život druhého človeka, možno v prípade nevyhnutnosti zastaviť i tak, že je pritom sám zabitý. Pri obrane sa však nesmie použiť väčšie násilie, ako je nevyhnutné.

Nevyhnutná obrana nie je iba právo, ale môže sa stať i povinnosťou pre tých, ktorí nesú zodpovednosť za život druhých. Nevyhnutná obrana však nesmie používať nesprávne prostriedky a nesmie byť neprimerane tvrdá. [Youcat 380]

Toto hovoria pápeži

Každý národ a každá vláda má právo a povinnosť chrániť primeranými prostriedkami vlastnú existenciu a slobodu pred nespravodlivým útokom. Čoraz častejšie sa však zdá, že vojna je najbarbarskejším a najneúčinnejším spôsobom, ako riešiť konflikty medzi dvoma krajinami alebo ako vo vlastnej krajine získať moc… Nemalo by sa zbrojenie obmedziť len na úroveň, ktorá je v súlade s oprávnenou obranou, a odstrániť také zbrane, ktoré nespadajú do tejto kategórie? [Pápež Ján Pavol II., Príhovor diplomatickému zboru, 10. januára 1987]