3.16 Čo sú to relikvie?
Relikvia je hmatateľnou pripomienkou na svätca. Relikvie sú obyčajne kúsky oblečenia alebo ostatkov svätca. Nie je to až také zvláštne, ako sa môže zdať: spomeň si len na ľudí, ktorí uchovávajú šperk, prameň vlasov alebo dokonca popol milovanej osoby, ktorá už zomrela.
To, že môžeme byť v blízkosti relikvie svätého či svätej, dokonca sa jej dotýkať, môže posilniť našu vieru. Podobne ako svätí, skutočne a úplne šťastní môžeme byť vtedy, keď sa budeme snažiť neustále zotrvať blízko pri Bohu a milovať svojich blížnych.
Aké formy ľudovej nábožnosti sprevádzajú sviatostný život Cirkvi?
Náboženské cítenie kresťanského ľudu si vždy našlo rozličné prejavy v rozmanitých formách nábožnosti, ktoré sprevádzajú sviatostný život Cirkvi, ako je uctievanie relikvií, návštevy svätýň, púte, procesie, krížová cesta, ruženec. Cirkev osvecuje svetlom viery a podporuje pravé formy ľudovej nábožnosti. [KKKC 353]
Je dovolené uctievať relikvie?
Úctou k relikviám, ktorá patrí k prirodzeným ľudským potrebám, sa snažíme prejavovať rešpekt a úctu váženým osobnostiam. Ostatky svätých uctievame správnym spôsobom vtedy, keď tým chválime Božie pôsobenie v ľuďoch, ktorí žili v úplnej odovzdanosti Bohu. [Youcat 275]
Ján Damascénsky hovoril o uctievaní relikvií svätých na základe presvedčenia, že kresťanskí svätci, ktorí sa stali účastnými na Kristovom vzkriesení, nemôžu byť jednoducho považovaní za „mŕtvych“. Ján menuje napríklad tých, ktorých relikvie či obraz si zaslúžia úctu… „V prvom rade [uctievajme] tých, medzi ktorými prebýval, on jediný Svätý, ktorý prebýva medzi svätými (porov. Iz 57,15) , ako Matka Božia a všetci svätí. Toto sú tí, ktorí sa čo najviac pripodobňovali Bohu zo svojej vlastnej vôle; pre Božiu prítomnosť v nich a jeho pomoc sa naozaj nazývajú bohmi (porov. Ž 82,6). [Pápež Benedikt XVI., generálna audiencia, streda, streda, 6. mája 2009]
